Každý živý jazyk slúži konkrétnej spoločnosti v konkrétnom priestore. Jeho stav je výsledkom dlhodobých jazykových zmien pod vplyvom dejinných, kultúrnych a spoločenských udalostí. Samozrejme, medzi jednotlivými jazykmi možno nájsť dokázateľné podobnosti. Tak je to aj v prípade slovenčiny a angličtiny. Obidva jazyky historicky patria do pravekej indoeurópskej jazykovej rodiny. Do nej však možno zaradiť väčšinu jazykov európskeho kontinentu. Aj keď teda podobnosti medzi angličtinou a slovenčinou nie sú zanedbateľné, s ohľadom na odlišný historický vývoj oboch jazykov ich odlišnosti nesmieme podceňovať. Predstavím teraz niekoľko najdôležitejších rozdielov medzi oboma jazykmi. Ide mi najmä o to, aby som priblížil rozdiely, ktoré v istom čase mne ako človeku učiacemu sa po anglicky najviac „udreli do očí“.

Mnohí ľudia si názory na cudzí jazyk utvárajú sprostredkovane. Nemajú jazykovedné vzdelanie a nemali príležitosť ani dôvod sa s cudzím jazykom dosiaľ bližšie oboznámiť. Pri utváraní názorov na cudzie jazyky sa spoliehajú na poznanie materinského jazyka a na úvahy, v ktorých neprihliadajú na špecifickosť jazyka ako takého. A nezriedka sa riadia podľa toho, čo počuli. Vznikajú jazykové mýty, príliš všeobecné a skresľujúce predstavy, ktoré však majú prekvapivo silný vplyv, napríklad aj na študentov v jazykových školách. K typickým jazykovým mýtom patrí aj obežný list o tom, že slovenčina je najťažší jazyk na svete, ktorý sa pred pár rokmi ako požiar šíril po internete a vyžiadal si až reakciu Jazykovedného ústavu. Teraz sa pozrieme na niekoľko mýtov o angličtine.