Určite si dobre pamätáte, keď ste mali prvýkrát vysloviť krkolomné anglické slovo "this"? A čo tak slová ako these, those a think a thing so svojím nenávideniahodným "th" zvukom, ktorý je pre anglický jazyk veľmi špecifický, no v slovenčine ho nepoznáme?

V jednom z našich predošlých článkov sme sa zaoberali tematikou správneho učenia sa angličtiny, no dnes si zhrnieme niekoľko pravidiel, respektíve zákazov a rád pri učení sa, ktoré nám môžu byť jedine prínosom. Number one: neučíme sa nad našu úroveň.

Človek toho má pri učení sa anglického jazyka už niekedy dosť. Gramatika, výslovnosť, podivné anglické hláskovanie a okrem toho tie nespočetné pravidlá a ich zdanlivo nelogické výnimky. Študent sa občas potrápi, no správny lektor ho vie nielen uviesť na správnu mieru a zložité veci dovysvetliť, ale i poradiť, ako presne sa má učiť.

Kedy je ten najlepší vek na výučbu cudzieho jazyka? Mám dať svoje dieťa na krúžok angličtiny v materskej škole? Je to potrebné? Počkám do školy? Je vhodné, aby sa deti učili cudzí jazyk už od 1.ročníka? Mám sa doma učiť po anglicky so svojím dieťaťom? Takéto otázky a mnoho ďalších si kladú rodičia a možno aj Vás zaujímajú odpovede.

Pre mozog má učenie sa cudzieho jazyka mnoho výhod. Nejde však iba o tréning pamäte, cibrenie úsudku, či zlepšenie komunikačných schopností. Je v tom omnoho viac. Všetko sa začína v mozgu. Keď sa dlhodobo učíme akýkoľvek cudzí jazyk, postupne sa mení štruktúra nášho mozgu. Väčšina vedcov sa zhodne na tom, že centrum reči sa nachádza v ľavej hemisfére. A práve tu sa dejú najväčšie zmeny.

Rovnako ako v slovenčine, tak aj v angličtine význam prísloví nevychádza z jednotlivých slov, ale z celkového metaforického obrazu, ktorý vytvárajú jednotlivé slová vo vete. Teda, uvedené príslovie o „kopaní jamy pre druhého“ neznamená, že na záhrade vykopem jamu so zlým úmyslom, aby do nej spadol sused, ktorého nemám rád. Príslovie sa vzťahuje na širokú škálu situácií, pri ktorých iným prajeme zlé, ale zlé sa napokon stane nám.

Niekedy sa človek nad anglickým jazykom pozastaví a pokrúti hlavou. Prečo funguje tak alebo onak? Veď v slovenskom jazyku to tak nie je, tak ako je to možné? Komu sa môžeme poďakovať za to či ono gramatické pravidlo? Gramatika sa ešte povedzme dá zvládnuť, ale keď sa do nej zapletú výnimky, krútime nielen hlavami, ale aj očami. Jazyk je totiž ako puzzle obrázok, pospájaný z rôznych svetových jazykov, a navyše veľmi široko používaný. V prípade angličtiny to znamená, že na ňu z každej strany pôsobia rôzne kultúry a neustála núdza žonglovať so slovnom zásobou. Staré slová sa posúvajú von a zároveň ich nahrádzajú nové výrazy, ktoré sa pred mesiacom ani nepovažovali za správne. Vedeli ste, že „omg“, čiže „oh my god“ (och môj bože) už môžete nájsť v oxfordskom slovníku?

Podobne ako slovenčina, aj angličtina má svoj zdvorilostný jazyk, ktorý sa síce odlišuje od nášho, ale je podstatné sa ho naučiť správne používať, aby sme sa vyhli faux pas. Samozrejme, ak je vaším zámerom niekoho uraziť, a to bez použitia oplzlostí, neformálna reč ľahko poslúži, ale keď už nič iné, prosím a ďakujem sú univerzálnymi prejavmi slušnosti.