Ostatné články o angličtine

Podľa Spoločného referenčného rámca pre jazyky môžeme zistiť, kde sa so svojimi znalosťami angličtiny nachádzame medzi úrovňami A1 až C2. Samozrejme, hranice medzi jednotlivými úrovňami sa často prekrývajú a nie je možné ich považovať za fixné alebo definitívne. Pri štúdiu jazyka nám však veľmi pomáhajú urobiť si obraz o našich jazykových zručnostiach, pričom mnohé učebné osnovy sa podľa nich riadia.

Mnohí ľudia si názory na cudzí jazyk utvárajú sprostredkovane. Nemajú jazykovedné vzdelanie a nemali príležitosť ani dôvod sa s cudzím jazykom dosiaľ bližšie oboznámiť. Pri utváraní názorov na cudzie jazyky sa spoliehajú na poznanie materinského jazyka a na úvahy, v ktorých neprihliadajú na špecifickosť jazyka ako takého. A nezriedka sa riadia podľa toho, čo počuli. Vznikajú jazykové mýty, príliš všeobecné a skresľujúce predstavy, ktoré však majú prekvapivo silný vplyv, napríklad aj na študentov v jazykových školách. K typickým jazykovým mýtom patrí aj obežný list o tom, že slovenčina je najťažší jazyk na svete, ktorý sa pred pár rokmi ako požiar šíril po internete a vyžiadal si až reakciu Jazykovedného ústavu. Teraz sa pozrieme na niekoľko mýtov o angličtine.

Zovšadiaľ sa vám dnes dostane kopec dobrých, ale aj samozvaných rád, ako si vybrať dobrú jazykovú školu či – všeobecne povedané – ako spoznáte dobré jazykové služby. Druhý termín sa mi ako človeku, ktorý sa dlhodobo aktívne a profesionálne zaoberá anglickým jazykom, zdá vhodnejší. Jazykové služby nie sú iba o tom, že sa vás niekto, komu zaplatíte, bude snažiť naučiť cudzí jazyk.

Kam smeruje globalizovaný svet, že sa ešte aj dnes, hoci už máme za sebou jedno americké storočie, oplatí učiť sa po anglicky? Zamyslieť sa nad touto otázkou ma primälo niekoľko zdanlivo nesúvisiacich dejinných udalostí, ktoré však pomerne úzko súvisia s dejinami anglického jazyka. A hádam ešte aj dnes platí, že história je učiteľkou života.