Ako na formálnu angličtinu

Pre Jazykovú školu GO napísala Natália Segeňová

Ty, vy, oni... Možností, ako sa slušne vyjadriť, máme v slovenskom jazyku neúrekom, hoci tá posledná sa pomaly ale iste stáva súčasťou histórie. Ešte naši starí rodičia kedysi svojim príbuzným onikali, čo sa pokladalo za znak najväčšej úcty, aký bolo možné vyjadriť. Teraz nám to pripadá ako niečo nezvyčajné, no zato vy sa teší neutíchajúcemu úspechu, ktorý tak skoro neopadne. Čoho sa náš jazyk vzdal si vynahradil inak, a teda vy a k tomu kvázi nadnesenú reči, radíme v slovenčine medzi verbálne prejavy rešpektu, ktoré sú prítomné v každom jazyku, angličtinu nevylučujúc.

Slovanské jazyky sú si v tejto oblasti dosť podobné, no angličtina si vytvorila iný systém, ktorý je nám logický značne cudzí. You v angličtine „pre istotu“ slúži na vyjadrenie celej druhej osoby, respektíve singuláru a plurálu, čo vie Slováka vyviesť z rovnováhy, ktorý sa sám seba pýta: „Ak nemajú Vy, ako vyjadrujú úctu?“

V našich školách panuje všeobecne a široko zaužívaný systém oslovovania učiteľov ako „pán/pani učiteľ/ka“ na základných, „pán/pani profesor/ka“ na stredných školách, pričom na vysokých školách používame najvyšší dosiahnutý titul vyučujúceho s kombináciu „pán/pani“, pričom priezvisko sa používa podľa potreby.

Angličtina nikdy nepovie "missus teacher". Všeobecne sa kultúry anglicky hovoriacich krajín neopierajú o tituly, ale adresujú človeka priamo: Mr Smith by ste oslovili svojho učiteľa s priezviskom Smith, či už by išlo o základnú, strednú, alebo vysokú školu. Keď má adresát titul professor alebo MD (doktor), vtedy z pána Smitha spravia Professor Smith, alebo Doctor Smith, ale tu je nutné spomenúť, že zatiaľ čo pre nás je doktorom každý človek s titulom PhDr, v Amerike a pod ide o zdvorilostné vyjadrenie striktne spojené s medicínou (podobne spomíname nášho a amerického inžiniera, kde v Amerike inžinier predstavuje typ povolania miesto titulu, a pravý americký inžinier strávi veľa času v teréne).

Typickou črtou anglického zdvorilostného jazyka je nadnesená reč. Zoberme si takzvanú svätú trojicu should-could-would, kde sa každé zo slov môže použiť vo vete v rámci slušnej anglickej konverzácie alebo na vyjadrenie úcty. Ide o formálnu reč, ktorá sa opiera o nafúknuté vetné konštrukcie. Porovnajte:
Open the window, please.
(Prosím vás, otvorte okno.)
Could you open the window, please?
(Prosím vás, mohli by ste otvoriť okno?)
Would you open the window, please?
(Prosím vás, otvorili by ste okno?)

Extrémnym úkazom by bolo "Should you find yourself on your feet, please, do open the window." (Ak by ste sa ocitli na nohách, prosím vás, otvorte okno), prípadne "Would you mind opening the window?" (Neprekážalo by vám otvoriť okno?). V oboch prípadoch komunikujeme s nadbytočne nafúknutými výpoveďami, ktoré je dôležité zvážiť podľa spoločnosti a situácie. Nakoniec, vlastnému šéfovi nevyštekneme rozkaz, ale slušne ho požiadame. Pri prosbách a žiadostiach sa odporúča použiť "could" miesto "can", lebo "can" vyjadruje schopnosť, zatiaľ čo "could" odráža možnosť alebo ochotu:

"Can I use the toilet?" versus "Could I use the toilet?" v preklade znamená "Viem použiť toaletu?" a "Mohol by som ísť na toaletu?" Aj Angličanovi je jasné, že pri prvej vete si pýtate povolenie, ale tak isto ako naše deti povinne „drvia“ s vybranými substantívami, aj v anglicky hovoriacich krajinách si dajú záležať na could a can – a áno, could aj naďalej chápeme ako minulú formu slovesa can, no ako to v jazyku už býva zvykom, jedno slovo má len zriedkakedy jeden význam. Vo všeobecnosti vety typu "Can I use the toilet?" považujeme za neformálne.

May radíme k ďalším slovám na vyjadrenie úcty a z "Could I use the toilet?" sa ľahko môže stať "May I use the toilet?", pričom sa všeobecne preferuje prvý variant, ale užitočnosť sa priraďuje aj tomu druhému. Pozor na may a might, inak významovo rovnaké slová, ktoré sa trošku inak používajú, a to: pri otázkach, kde si pýtame povolenie (Môžem? Smiem? Mohol by som?) a ďalej pri vetách, kde dávame povolenie (You may leave. – Môžete odísť.) používame may. Keď sa snažíme niečo slušne navrhnúť (You might need to leave. – Asi budeš musieť odísť.) sa preferuje might. Pri oznamovacích anglických vetách máme obe možnosti, keďže may a might vyjadrujú možnosť do rovnakej miery. Podobne ako slovenčina, aj angličtina má svoj zdvorilostný jazyk, ktorý sa síce odlišuje od nášho, ale je podstatné sa ho naučiť správne používať, aby sme sa vyhli faux pas. Samozrejme, ak je vaším zámerom niekoho uraziť, a to bez použitia oplzlostí, neformálna reč ľahko poslúži, ale keď už nič iné, prosím a ďakujem sú univerzálnymi prejavmi slušnosti. Thank you for reading!