Prečo anglické rozprávky

Pre Jazykovú školu GO napísala Natália Segeňová

Nepozerajte príliš CNN! Takto som raz upozornila na hodine študentku, ktorá v snahe naučiť sa jazyk denne venovala hodinu počúvaniu CNN. Ako sa hneď nato priznala, zo správ toho nikdy veľa nemala, a nakoniec celý plán vždy zlyhal pri túžbe. Zámer však mala dobrý.

Ak sa chce človek naučiť jazyk, chodiť na hodiny nestačí. Študentom odporúčame kontakt s jazykom aj mimo hodín, resp. zdôrazňujeme, že k hodinám majú pristupovať ako k návodu na jazyk. Na hodinách im upresňujeme prečo jazyk funguje tak, ako funguje, sprístupňujeme im jeho rôzne strany a zákutia, ktorým sa základné a stredné školy málo venujú a pod. Taká typická hodina na našich školách prebieha formou prevažujúceho dôrazu na gramatiku, kde sa v podstate zameranie učiteľov začína a končí. Do istej miery sa im to zazlievať nemôže, keďže v jednej triede môžu mať až do 30 študentov. Čím menej študentov na učiteľa, tým lepšie. Na našich hodinách sa študenti stretávajú s bližším kontaktom s vyučujúcim,  ktorý má touto formou väčší priestor sa každému osobne venovať. Venuje sa gramatike a výslovnosti, pomáha rozširovať slovnú zásobu a vedie študenta k tomu, aby si sám k jazyku vybudoval osobitný vzťah. A samozrejme študentovi pripomína, aby sa jazyku venoval aj mimo hodín.

Keď už študent anglický jazyk do istej miery ovláda, vie si ľahšie pomôcť. Intermediate skupiny sa môžu pustiť do filmov a seriálov, ktoré im bez námahy vtlačia do hláv typické anglické frázovanie, a upper-intermediate majú takú výhodu, že si svoju kvázi domácu výučbu môžu sami naordinovať. Pre-intermediate a úrovne pod aj v tomto smere potrebujú navigovať. Nie je pomoc ako pomoc a hoci zámer sa cení, podstatou ďalšieho kontaktu s jazykom je prispôsobiť mozog anglickému slovu. Mozog sa bráni cudziemu, a ak človek jazyk dobre neovláda, niektorý kontakt môže až ublížiť. Vrátime sa k príkladu so CNN, hoci dobre mienený ale bohužiaľ strata času, keď mozog bez hlbšej znalosti jazyka nemá ako zachytiť viac než len pár slov tu a tam, a úplne sa zatne. Človek musí kontakt s jazykom prispôsobiť svojim doterajším schopnostiam, a bohužiaľ sa väčšinou obráti na piesne, alebo filmy a seriály skôr určené intermediate a upper-intermediate. Piesne, podobne ako poézia, vedia zamotať hlavu. Radi sa vyhýbajú platným pravidlám spisovného jazyka a jazyk si prispôsobujú podľa chuti a núdze. Ale rozprávky sú iné.

Už predtým sme si načrtli význam rozprávok, ktorým sa nevenuje veľa pozornosti, hoci sú často tvorené presne na to, aby naučili jazyk. Pre deti predstavujú konzistentný kontakt s jazykom v jeho správnej gramatickej, lexikálnej a fonetickej forme. Slovná zásoba rozprávok je prostá, každé nové slovo sa opakuje a predstavuje v jeho možných použitiach, respektíve je vysvetlené v rozmanitých príkladoch. Kontext je často zveličený, výrazy tvári, reč tela a podobne určené pomôcť deťom porozumieť ľudským emóciám, a verbálnej a neverbálnej komunikácii. Následne je kontextu ľahko porozumieť aj bez zvuku. Obraz je farebný, veselý, pútavý, rozoberané témy zaujímavé a každodenné, a hlavne študent vníma prirodzenú a plynulú anglickú konverzáciu, ktorej nemusí úplne rozumieť, ale obraz mu vyplní medzery, ktoré zanechala napr. malá slovná zásoba.

Rozprávky slúžia aj ako morálne ukazovatele pre deti, a často sa im snažia jednoducho, nevinne a zaujímavo podať háklivé témy. Popri zábavnej úlohe teda spĺňajú aj edukačnú, a nachádzajú sa v podobnej, hoci pasívnej úlohe ako učitelia; narozdiel od učiteľov sa nemôžu na konci epizódy opýtať, či študent všetkému rozumel, alebo by si prial niečo zopakovať. Ak k rozprávkam pristupujeme ako k jednému možnému médiu s potenciálom učiť, uvedomujeme si, že sú viac ako 15-minútové nezmyselné čarbanice pre tých najmenších. Možné predsudky študenta len brzdia, keď má pred sebou jednu nenáročnú formu samo-štúdia, ktorá sa predovšetkým snaží zabaviť.

Jasná výslovnosť, správna gramatika a aktívna, najpoužívanejšia slovná zásoba sú len z niekoľkých menovaných výhod kreslených rozprávok a z istého pohľadu je logické, aby sa študenti najprv venovali im: ani 6-ročné dieťa hneď nepostavíte pred knihu “Interpretácia štatistiky a dát” od Milana Tereka, ktorá je určená vysokoškolákom, ale najprv ich naučíte, že dva plus dva sú štyri. Ide o logickú postupnosť, ktorej sa vo svojej snahe rýchlo a veľa naučiť študenti často vyvarujú. Nie je hanba venovať sa kresleným príbehom. Tento žáner má neopakovateľnú schopnosť z cudzieho jazyka spraviť prirodzený jav. Mozog potrebuje pomôcť, aby nový jazyk prestal vnímať ako nepriateľa, ktorého pokroku najlepšie brániť častými gramatickými chybami a mrzutosťou. Netreba siahať za hranice možnosti. Stačia kreslené rozprávky.