Päť mýtov o anglickom jazyku

Pre Jazykovú školu GO napísal Igor Tyšš

Mnohí ľudia si názory na cudzí jazyk utvárajú sprostredkovane. Nemajú jazykovedné vzdelanie a nemali príležitosť ani dôvod sa s cudzím jazykom dosiaľ bližšie oboznámiť. Pri utváraní názorov na cudzie jazyky sa spoliehajú na poznanie materinského jazyka a na úvahy, v ktorých neprihliadajú na špecifickosť jazyka ako takého. A nezriedka sa riadia podľa toho, čo počuli. Vznikajú jazykové mýty, príliš všeobecné a skresľujúce predstavy, ktoré však majú prekvapivo silný vplyv, napríklad aj na študentov v jazykových školách. K typickým jazykovým mýtom patrí aj obežný list o tom, že slovenčina je najťažší jazyk na svete, ktorý sa pred pár rokmi ako požiar šíril po internete a vyžiadal si až reakciu Jazykovedného ústavu. Teraz sa pozrieme na niekoľko mýtov o angličtine.

„Po anglicky sa naučím tak, ako som sa naučil po slovensky“

Dieťa sa svoj materinský jazyk učí vďaka interakciám v známom prostredí. Najprv je to doma, v pomerne úzkom prostredí, no časom sa jeho jazykové pole pôsobnosti rozširuje. Dieťa sa učí slová a výpovede. Hlavne v počiatočných štádiách je jeho komunikácia viac než na slovách závislá na reči tela. S rozvojom poznávacích schopností si čoraz viac uvedomuje súvislosti medzi slovom (znakom) a významom a tvorivo sa učí využívať potenciál jazyka. Materinský jazyk sa tým, že sa vyvíja spolu s myslením, stáva pre dieťa médiom myslenia. Naša myseľ „beží“ na jazyku, ktorý nám pomáhal rozvíjať naše myslenie.

Materinský jazyk len ťažko uvedieme do „režimu spánku“. Bude stále „na pozadí“. Ako študenti cudzieho jazyka si potrebujete zvnútorniť rozdiely medzi slovenčinou a angličtinou. Dobrá jazyková škola vám pripraví lekcie štruktúrované situačne. Kľúčom je učiť sa jazyk v kontexte, podobne ako materinský jazyk. Budete sa, podobne ako deti, učiť cudziu reč od situácie k situácii. Je to potom dobrodružstvo. Nesmiete si však nekriticky stotožňovať vývin reči u detí s učením sa cudzieho jazyka.

„Musím ísť do anglicky hovoriacej krajiny“

Svojim študentom zvyknem hovoriť, že angličtina by sa mala stať ich koníčkom. Musí sa stať súčasťou vášho života. Pobyt v anglicky hovoriacej krajine je skvelá príležitosť zlepšiť sa v cudzom jazyku, no nepremyslený pobyt vám pomôže o dosť menej, než si predstavujete. Kde presne a na čo presne budem na ovocinárskej brigáde angličtinu používať? Bude to tá angličtina, ktorú budem potrebovať pri štúdiu ekonómie? Budem v cudzine medzi rodenými hovoriacimi cudzieho jazyka, alebo tam idem s kamošmi zo Slovenska? Youtube, rádio BBC, správy CNN, lifestylové rubriky denníka The Guardian či komunikátor Skype vám nenahradia dojem z prechádzky po Manhattane. Sú to ale skvelé nástroje. Umožnia vám rôznymi spôsobmi byť v neustálom kontakte s angličtinou. Obklopte sa angličtinou tak, aby vám to bolo príjemné. Pozerajte relácie o varení, ak vás zaujímajú. Čítajte o známych osobnostiach. Sledujte seriály. Angličtina je vďaka moderným komunikačným technológiám dostupná všade na svete. Je to aj v tomto zmysle svetový jazyk.

„Anglicky za 5 minút denne“

Bez ťažkostí akoby človek ani nič poriadne nezískal. Nechcem znevažovať konkrétne metódy výučby. Potenciálny študent jazykovej školy by ale mal vedieť, čo čakať. Rýchlokurzy angličtiny sú len akési úvody či prvá pomoc. Idete na dovolenku a radi by ste si vedeli nakúpiť? Alebo chcete „degustovať“ dosiaľ neznámy jazyk? V takých prípadoch je rýchlokurz dobrá voľba. Dostanete za čo si zaplatíte – nie však viac. To „viac“ je totiž úplne iná úroveň záujmu o jazyk, „viac“ sú úplne odlišné ciele. Ide o komplexnejšie ciele a na ich splnenie jednoduchý rýchlokurz či konverzačný kurz nestačí. A áno, treba sa v takom prípade učiť aj gramatiku. Tým sa dostávame k ďalšiemu mýtu.

„Chcem sa naučiť rozprávať po anglicky, a nie sa učiť gramatiku“

Od piatich rokov som sledoval anglické rozprávky, niekedy aj celý deň. Z nich som sa naučil po anglicky, aspoň tak som si myslel. Rozprávky, z ktorých som angličtinu „odpočul“, boli dostatočne jednoduché a názorné. Podstatou takéhoto „učenia sa“ je opakovanie a dlhodobé vystavenie jazykovým podnetom v podobných komunikačných situáciách. Keď som v trinástich začal mať v škole hodiny angličtiny, učenie mi išlo ľahšie, mal som dojem, že často viem vycítiť, čo sa ako povie. Šok prišiel až pred maturitou. Zistil som, že vlastne neviem napísať esej a že síce mám „dobré ucho“, no robím chyby v písaní. A testy som vypĺňal takmer vždy intuitívne. Uvedomil som si, že hoci mám bohatú slovnú zásobu a ovládam kopec fráz z hovoreného jazyka, na to, aby som sa s angličtinou pohol ďalej, mi prosté opakovanie nestačí. Potreboval som dôležitý rámec – gramatiku. Samozrejme, gramatiku v nadväznosti na živý jazyk. Dobrú jazykovú školu podľa mňa spoznáte tak, že v kurzoch integruje gramatiku, slovnú zásobu a nácvik jazykových situácií. Optimálne zvládnutie gramatiky je jedným z dôležitých krokov k plynulosti v cudzom jazyku. Je to krok, ktorý za všetkých okolností musíte urobiť.

Certifikát = výborná angličtina?

Existuje mnoho druhov uznávaných všeobecných i špecializovaných jazykových certifikátov. Dobrá jazyková škola môže mať akreditáciu na testovanie k niektorým certifikátom, alebo vám minimálne poskytne prípravný kurz pre získanie želaného certifikátu. Samozrejmosťou by mala byť aj možnosť individuálnej prípravy. Certifikované testovanie by malo študentovi pomôcť uvedomiť si, kde má ešte medzery a zároveň by ho malo motivovať sa ďalej zlepšovať. Žiaľ, jazykový certifikát často predstavuje len cenný riadok v životopise, študent sa s ním uspokojí a už na sebe ďalej nepracuje dostatočne aktívne. Zaprášený certifikát vás nespasí. Predstavte si, po desiatich rokoch sa znova posadíte na bicykel – pôjdete na horskú etapu Tour de France? Aj keď jazyk aktívne neprecvičujeme, neznamená to, samozrejme, že si neporadíme s článkom na internete. No zrejme by sme zo seba boli sklamaní na jazykovej horskej etape.

Čo povedať na záver? Predsudky, stereotypy a mýty patria k bežnému životu. Doba politickej korektnosti, v ktorej žijeme, ich väčšinou zatracuje. Tieto prostriedky formovania názorov, vychádzajúce z príliš všeobecných a často neoverených informácií, majú však aj svoju pozitívnu funkciu. Nie je v ľudských silách vedieť všetko o všetkom. Zároveň však máme akési podvedomé nutkanie mať veci usporiadané, túžime po poriadku vo svojom svete. Mýty nám takto pomáhajú. Ak však chceme niečo skutočne spoznať, musíme byť kritickí k tomu, čo sme si dosiaľ mysleli. Angličtina je dobrodružstvo, na ktoré sa oplatí vydať. Neexistuje jediná správna cesta a neexistuje jedna cieľová stanica. Dôležité je ale otvoriť sa a začať.

Igor Tyšš