Rozdiely angličtiny a slovenčiny

Pre Jazykovú školu GO napísal Igor Tyšš

Každý živý jazyk slúži konkrétnej spoločnosti v konkrétnom priestore. Jeho stav je výsledkom dlhodobých jazykových zmien pod vplyvom dejinných, kultúrnych a spoločenských udalostí. Samozrejme, medzi jednotlivými jazykmi možno nájsť dokázateľné podobnosti. Tak je to aj v prípade slovenčiny a angličtiny. Obidva jazyky historicky patria do pravekej indoeurópskej jazykovej rodiny. Do nej však možno zaradiť väčšinu jazykov európskeho kontinentu. Aj keď teda podobnosti medzi angličtinou a slovenčinou nie sú zanedbateľné, s ohľadom na odlišný historický vývoj oboch jazykov ich odlišnosti nesmieme podceňovať. Predstavím teraz niekoľko najdôležitejších rozdielov medzi oboma jazykmi. Ide mi najmä o to, aby som priblížil rozdiely, ktoré v istom čase mne ako človeku učiacemu sa po anglicky najviac „udreli do očí“.

Začnime gramatickými rozdielmi. Tradične sa pod pojmom gramatika chápu morfológia, po slovensky tvaroslovie, čiže náuka o tvorbe gramatických tvarov slov, a syntax, čiže skladba, teda náuka o vetných štruktúrach a členoch. Pozrime sa na skloňovanie slovenského podstatného mena mama: mama, mamy, mame, mamu, o mame, mamou; mamy, mám, mamám, mamy, o mamách, mamami. Máme tu dokopy 9 formálne odlišných tvarov. V porovnaní s tým anglické podstatné meno mother nájdeme len v 4 formálne odlišných tvaroch: mother a mother’s v jednotnom čísle a mothers a mothers‘ v množnom, pričom obratom treba dodať, že nie všetky anglické podstatné mená môžu tvoriť tvary (genitívu) s apostrofmi. Aj bez toho, že by sme si museli porovnať slovesá (a tvarov slovenských slovies by bolo neporovnateľne viac!), vidíme, že slovenčina upotrebúva viac gramatických tvarov ako angličtina.

Ako si ale angličtina s tak málo tvarmi vystačí? Pre porovnanie obmeníme tri slovenské vety: Mama pečie koláče – S mamou upečieš koláče – Upiekol som mame koláče. Po anglicky by sa prvá (v závislosti od kontextu) dala povedať ako Mother bakes cakes alebo Mother is baking cakes; druhá by sa preložila You will bake cakes with mother či You will be baking cakes with mother; tretia by bola I have baked cakes for mother, I baked cakes for mother alebo I was baking cakes for mother. Vidíme, že angličtina využíva často viac než jedno slovo na vyjadrenie požadovaného gramatického významu. Slovenský datív mame sa preto prekladá ako for mother; sloveso upečieš by bolo you will bake či dokonca you will be baking. V priebehu vývinu anglického jazyka sa prestali používať tvary s koncovkami, aké poznáme zo slovenčiny. Anglické gramatické tvary tvorí plnovýznamové slovo a jedno či viac pomocných (gramatických) slov. Medzi pomocné slová patria v angličtine členy, kvantitatívne výrazy, predložky, zámená, pomocné a modálne slovesá. Jazyk, ktorého gramatika funguje takto, sa odborne nazýva analytický. Analytizmus je okrem angličtiny príznačný aj pre románske jazyky. Naopak, v slovenčine a aj vo väčšine slovanských jazykov sa gramatické tvary tvoria pridaním gramatickej prípony ku koreňu (naľavo): mam-ami. Takýto typ jazykov sa nazýva syntetický. Rozdiel medzi analytizmom a syntetizmom pri tvorení gramatických tvarov je prvý výrazný rozdiel medzi angličtinou a slovenčinou.

Jazyková škola GO

Jazyková škola GO

To, že angličtina je analytický jazyk, má svoje dôsledky aj na stavbu anglickej vety. Veta Ocko mi kúpil psa by po anglicky mohla znieť My dad bought me a dog. Slovenčina má pomerne voľný slovosled, takže by sme mohli povedať aj Psa mi kúpil ocko. Význam je ten istý, druhá veta je ale dôraznejšia. Ak by sme chceli vymeniť poradie vetných členov v anglickej vete podľa vzoru tej slovenskej, vzniklo by toto: A dog bought me my dad („Pes mi kúpil ocka“). Angličtina má relatívne fixný slovosled, pretože v nej ťažko rozlíšiť gramatické tvary slov – nemá totiž koncovky. Slovenský akuzatív psa bude stále akuzatív kdekoľvek vo vete. Anglické dog je akuzatív preto, že stojí za slovesom.

Zaujímavé na angličtine je, že sa v nej veľmi často využíva slovesný trpný rod (pasívum). Ide o známe vety typu This show was brought to you by... („Tento program vám priniesli“). Pasívum sa využíva aj v slovenčine, máme dokonca dva typy, no nie až tak často. Jeho širšie využitie v angličtine má svoje dôvody. Na jednej strane širšie využitie pasív súvisí s „neohybnosťou“ anglickej gramatiky. Pasívum je gramatický prostriedok presúvania dôrazu z činiteľa deja na dej samotný. Vo vete Koláč bol upečený o piatej nie je dôležité, kto koláč upiekol, ale že je upečený. Širšie uplatnenie pasíva v angličtine som si vždy vysvetľoval väčšou rezervovanosťou anglosaskej kultúry či bohatšou vedeckou kultúrou a spisovnou tradíciou anglicky hovoriaceho sveta. Samozrejme, dôvodov by sa našlo viac.

Jazyková škola GO

Jazyková škola GO

Spomeniem aj pár rád pre učenie sa slovnej zásoby, ktoré vyplývajú z toho, že sa obidva jazyka líšia aj v tomto ohľade. V prvom rade je rozdiel v potenciálnom rozsahu slovnej zásoby. Nejde o porovnávanie počtu slov. Veď aj najrozsiahlejší slovník je len výberom zo všetkých slov, ktorých počet sa mení každým dňom. Pri cudzom jazyku viac ako o suchopárne čísla ide o vašu individuálnu slovnú zásobu. Čím menej slov a súvislostí medzi nimi poznáme, tým horšie si pamätáme nové slová. Medzi slovami sú rozličné formálne a významové vzťahy, ktoré sú viac-menej logické a neviažu sa na jediný jazyk. Formálny vzťah je napríklad medzi odvodeninami kaziť sa, kaz, kazový a mother, grandmother a motherly. Významové vzťahy sú medzi synonymami kaz, porucha, problém, nedostatok a synonymami problem, issue, situation, difficulty. Tieto dva typy vzťahov nájdeme ako v anglickej, tak aj v slovenskej slovnej zásobe. Na dobrých kurzoch angličtiny by ste sa mali oboznamovať so vzťahmi medzi slovami, a nielen memorovať záľahy slovíčok.

Je dôležité vedieť pracovať so slovníkom, či už jedno-, alebo dvojjazyčným. I o tomto by ste sa mali učiť na kurzoch. Nehľaďte len na prvé významy slov, ale si prejdite celú heslovú stať, čiže všetko, čo je o slove napísané. Prídete napríklad na to, že anglické slovo issue nie je len „záležitosť, problém“, ale aj „vydanie, výtlačok (časopisu, novín)“. Používajte aj jedno-, aj dvojjazyčné slovníky. Heslová stať jednojazyčného slovníka je vynikajúcou pomôckou. Dozviete sa z nej, ako sa slová spájajú, aké obrazné významy sa k nim viažu a akú majú štýlovú hodnotu. Pri slove issue vo význame „problém“ by ste sa v dobrom slovníku mali dočítať, že sa povie controversial issue či key issue; pri význame „vydanie“ by ste sa mali dočítať, že „najnovšie vydanie“ sa povie current alebo latest issue. V heslovej stati by ste okrem toho mali nájsť aj frázu make an issue out of something vo význame „nafúknuť problém“. Dobrý slovník je niekedy viac ako gramatika a určite je viac než anglicko-slovenský zoznam slovíčok bez vzájomných súvislostí.

Jazyková škola GO

Jazyková škola GO

Často sa hovorí, že materinský jazyk je len barlička, ktorú treba pri učení sa cudzieho jazyka čo najskôr odhodiť. Ja si myslím, že to tak nie je: človek práveže aspoň tuší, ako funguje jeho materinský jazyk. Porovnávanie materinského a cudzieho jazyka, aj keď sa pri vysvetľovaní nevyhneme lingvistickej terminológii, môže študentom významne pomôcť uvedomiť si, kde ležia potenciálne problémy. Osvojovanie si cudzieho jazyka tak už nebude hrou na slepú babu, ale cieľavedomou činnosťou. Rozdiely medzi angličtinou a slovenčinou, ktoré som opísal v tomto článku, sú pomerne všeobecné a rozhodne nejde o úplný zoznam. Obmedzoval ma úzky rozsah článku, ale aj vedomie, že povahu týchto rozdielov si musí každý študent uvedomiť na základe vlastnej skúsenosti. Slovenčina nie je len obyčajná barlička, ktorú po pár metroch víťazoslávne odhodíme – slovenčina nám pomôže uvedomiť si, kam vlastne smerujeme s cudzím jazykom. Nemožno dobre poznávať cudzí jazyk bez poznania materinského.

Igor Tyšš

Späť k článkom
objavte svoje anglické JA

JAZYKOVÁ ŠKOLA GO NITRA
Sládkovičova 11, 949 01 Nitra

JAZYKOVÁ ŠKOLA GO HLOHOVEC
Pribinova 11, 920 01 Hlohovec

Mobilná verzia

Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. x